Slovenský jazyk
Vety
Vety:1. jednočlenné(majú iba jeden vetný člen, podmet alebo prísudok) napr. Zmráka sa.
2. doj členné(majú dva základné vetné členy, aj podmet aj prísudok) napr. Otec spí.
Jednočlenné vety: 1. slovesný- vetný základ je vyjadrený slovesom(napr. Stáť!), alebo spojením slovesa s príslovkou(napr. Je pekne).
2. menné- vetný základ je vyjadrený podstatným menom(napr. Potraviny), alebo prídavným menom(napr. Úžasný).
Vetný základ môže byť:1. holý: Je zima. Prší. Stáť! Hmla.
2. rozvitý: Vonku je zima. Dnes celý deň prší.
3. viacnásobný: Bude slnečno a teplo.
Postupne rozvíjajúci sa prívlastok
Medzi postupne rozvíjajúce sa prívlastky nemôžeme vložiť čiarku ani spojku. Napr. kučeravé čierne vlasy
Nezhodný prívlastok
Nemôžu vyjadriť zhodu v rode, v čísle a v páde s nadradeným podstatným menom, lebo sú zvyčajne stvárnené podstatným menom v genitíve, alebo v inom páde.
Nezhodné prívlastky:1. holé napr. láska matky, dvere do izby
2. rozvité napr. láska mojej matky, dvere hotelovej izby
Prívlastok
Je rozvíjajúci vetný člen. Označujeme ho číslom 6. Stojí za nadradeným podstatným menom, alebo zámenom, ktoré bližšie určuje. Je vyjadrený zväčša podstatným menom, v rovnakom páde ako nadradený člen. Oddeľuje sa čiarkou pred aj za. Môžeme ho z vety vynechať a veta sa nezmení. Napr. Adam, môj brat, neprišiel.
Príslovkové určenie
Môže byť vyjadrené príslovkou doma, podstatným menom v dome, zámenom tam alebo číslovkou dvojako. Na príslovkové určenie sa pýtame základnými otázkami kedy, kde, ako, prečo.
Sloh, informácia
Vzájomné dorozumievanie ľudí(komunikácia) sa najčastejšie uskutočňuje jazykom. Môže sa však uskutočniť aj písomne, obrazovo. Pri komunikácii si ľudia vymieňajú poznatky, informácie. Komunikačný reťazec: autor- kanál- adresát Najčastejším spôsobom komunikácie je rozhovor dvoch ľudí- dialóg.
Sklady medzi vetnými členmi(sintagmi)
Sklady:1. prisudzovací sklad- medzi podmetom(1) a prísudkom(2) napr. Mama varí.
2. určovací sklad- medzi nadradeným a podradeným vetným členom napr. dobrý otec
3. priraďovací sklad- medzi viacnásobnými vetnými členmi napr. mama a otec
Sloh, správa
So správami sa môžeme stretnúť v novinách, v televízii, v rozhlase, na internete........Správa musí byť. Správa musí byť objektívna, nemôže obsahovať osobné a citové postoje autora, musí byť aktuálna. Správa odpovedá na otázky kto?, čo?, kedy?, kde?, ako?, prečo? Jej cieľom je stručne, výstižne, pútavo informovať čitateľa, diváka, alebo poslucháča o dôležitej udalosti.
Súvetia
- jednoduchá veta napr. Mama upratala izbu.
- Súvetie- sú zložené vety, ktoré obsahujú 2 alebo viacej prísudkov. Vety sú v súvetiach spojené pomocou spojok, alebo čiarok.
Súvetia:1. priraďovacie- obe vety sú tu rovnocenné(hlavné vety) (Hv), vety sú spojené priraďovacími spojkami napr. a, aj, alebo, či, buď- alebo,.....napr. Sadni si tu a počúvaj! Z toho súvetia môžeme vytvoriť 2 jednoduché vety napr. Ani sa nepohni, ani slovo nepovedz.
2. podraďovacie- vety nie sú rovnocenné(jedna je hlavná, druhá je vedľajšia veta). Hlavná veta je nadradená nad vedľajšou, pýtame sa ňou na vedľajšiu vetu. Vedľajšia veta je podradená, odpovedáme ňou(môžeme do nej doplniť ukazovacie zámeno). Vety sú spojené podraďovacími spojkami napr. že, aby, pretože, lebo,....napr. Kto sa bojí nesmie do lesa.
Priraďovacie súvetie
- Zlučovacie napr. Báli sme sa a strachovali sa o mamu.
- Vylučovacie napr. Ostaneš tu alebo ideš domov?
- Stupňovacie napr. Otec nielen sadí, ale ešte aj okopáva.
- Odporovacie napr. Otec sadí, ale mama mu nepomáha.
Podraďovacie súvetia
Podraďovacie súvetia:1. Vv prísudková: Záhrada bola taká(Hv), že ju všetci obdivovali(Vv).
2. Vv podmetová: Kto neseje (Hv), ten neje(Vv).
3. Vv predmetová: Potom im porozprávala(Hv), čo to bolo za chlapa(Hv).
4. Vv príslovková: Miesta: Chlapci idú(Vv), kam ich oči vedú(Vv).
Času: Keď prešli pár kilometrov(Vv), les sa stal redším(Hv).
Príčiny: Keďže sme nič neurobili(Vv), zdal sa nám deň dlhý(Hv).
Spôsobu: Vie tak rozprávať(Hv), že mu veríš(Vv).
- Vv prívlastková: Dnes bol v škole obed(Hv), ktorý mi chutil(Vv).
Sloh, slohový postup
Slohový postup- je spôsob akým vyberáme a usporadúvame tematické prvky v jazykovom prejave.
Slohový postup:1. rozprávací(využíva vyberá dejové časti)
2. opisný(vyberá a usporadúva znaky a vlastnosti predmetov)
3. informačný(vyberá údaje, fakty a informácie)
4. výkladový(vyberá podstatu a vzťahy javov)
Slohový štýl- je to spôsob akým vyberáme a usporadúvame jazykové prostriedky(slová, vety v jazykovom prejave).
Slohový štýl.1. hovorový
2. administratívny
3. umelecký
4. náučný
5. publicistický
Slohový útvar(žáner)- je to konkrétny, uzavretý jazykový celok, v ktorom sú prvky usporiadané podľa nejakého slohového postupu a využívajú sa tam slohové štýly.
Slohové útvary(žánre). list, správa oznámenie, rozprávanie, opis, referát,............
Informačný slohový postup
Musí byť stručný, výstižný, presný a vecný. Informačný slohový postup využíva: 1.hovorový štýl(telegramy, správy,...)
2.administratívny štýl(oznamy, správy, pozvánky, reklamy, inzeráty,..........)
3.publicistický štýl(novinové články, interview,...........)
Druhy viet
Delenie viet podľa zámeru: 1. oznamovacie(informujeme nimi) napr. Otec sedí.
2. opytovacie(vyzývame niekoho na odpoveď)
a.)zisťovacia
b.)doplňovacia
3. rozkazovacie(rozkazujeme niečo) napr. Píš!
4. želacie(vyjadrujú želanie, prianie) napr. Keby som tak vyhral! Za želacími vetami píšeme väčšinou výkričník.
Bezpríponové odvodzovanie podstatných mien
Podstatné mená( výber, výkop, záľuba, výhra) sú odvodené od slovies. Nepridáva sa slovotvorná prípona, preto hovoríme o bezpríponovom odvodzovaní:
vytvor –(iť) –výtvor-0, zaľúb-(iť) sa- záľuba- a(pričom- a je gramatická prípona ženského rodu).
Literatúra
Anekdota- je to krátky a vtipný príbeh, ktorý hovorí o skutočnej alebo vymyslenej udalosti, napr. V Taliansku sa pestujú hlavne špagety.
Aforizma- je to stručný výrok, ktorý obsahuje vtipnú myšlienku.
Populárna pieseň
Piesne zaraďujeme k poézii, pretože sa vyznačujú hlavnými znakmi básní(rým, rytmus, umelecké jazykové prostriedky, strofy a verše). Populárna pieseň je určená širokým vrstvám obyvateľstva. V textoch vyjadruje pocity, názory generácie na doby v ktorej vzniká. Autor píše napr. o láske mladých ľudí, radosti a smútku, o nezmysloch.
Slovenskí textári: Kamil Peteraj, Boris Filan, Jozef Urban.
Historický román
Čerpá námety z minulosti, opisuje historické spoločenské udalosti, historické postavy napr. Jánošík.
Historicko-dobrodružný román
Čerpá námet z minulosti a vyznačuje sa dobrodružným dejom.
Western
Western je epické dielo s dobrodružnou tematikou, ktoré čerpá námety z čias osídľovania divokého západu, z prostredia kovbojov, indiánov. Jeho hlavnou myšlienkou je boj za spravodlivosť, napr. Karl Mey- Poklad v striebornom jazere.
Robinsonáda
Dobrodružné epické dielo, ktorého témou je boj jednotlivca(alebo, malej skupiny) za záchranu života na opustenom mieste, sa nazýva Robinsonáda. Názov literárneho žánru vznikol podľa hlavnej postavy románu Daniela Defoa- Robinson Crusol napr. Ostrov belasých delfínov.
Dievčenský román
Je určený najmä dievčatám. Jeho hlavnou postavou je hrdinka, román sa orientuje na citovú stránku života v prostredí rodiny, školy a kamarátok.
Dramatické umenie
Je to základný literárny druh, v ktorom sa spájajú prvky epiky aj lyriky. K dramatickým žánrom patria všetky texty, ktoré sú upravené na divadelnú, rozhlasovú, či filmovú adaptáciu.
Film
Je to dramatický žáner. Spája sa v ňom obraz, slová, hudba a zvuk. Film vzniká na podklade filmového scenára. Film vytvárajú: režisér, scenárista, kameramani, strihači, kulisári, kostyméri,...................Druhy filmov: celovečerný, krátky, hraný, animovaný, prírodopisný, dokumentárny. V súčasnosti sa dôležitým komponentom stala filmová hudba, ktorá dotvára film. Filmy a tvorcovia filmu sú oceňovaný na festivaloch napr. Oskarom, Zlatým levom,........................
Televízna hra
Je to dramatický žáner, audiovizuálne umenie(zrakovo, sluchové). Televízna hra má málo postáv, kratší dej a rozsah, nie je vhodná na masové scény a v porovnaní s filmom je viac založená na slove. Tematiku čerpá z prostredia rodiny, spoločnosti, zamestnania, školy.
Rozhlasová hra
Je literárno-dramatický žáner. Využíva iba zvukové prostriedky. Základom je slovo a zvuk.
Lyrická báseň- autor v nej vyjadruje svoje pocity, myšlienky, nálady, nemá dej a pastvy. napr. Rosničky
Epická báseň- má základné črty epického rozprávania príbeh, dej, hrdinu napr. Branko
Dramatické umenie
Základnou vlastnosťou drámy ako literárneho druhu je dialóg. Dráma vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza, boha vína, vinohradníkov, úrody a plodnosti. Gréci ho uctievali preto, lebo zbavoval ľudí starostí a prinášal radosť zo života, podporoval zábavu, osviežoval ducha a telo. Od svojho vzniku prešla dráma zložitým vývojom, no najviac zmien ju stihlo v 20. storočí. V súčasnosti je dráma východiskom pre systém dramatických umení, ktoré možno rozčleniť na štyri kategórie, a to podľa funkcie zrakového a sluchového princípu.
Matematika
Násobenie mocnín s rovnakým základom
Mocniny s rovnakým základom násobíme tak, že základ opíšeme a exponenty spočítame.
Delenie mocnín s rovnakým základom
Mocniny s rovnakým základom delíme tak, že základ opíšeme, exponenty odčítame.
Pytagorova veta
Obsah štvorca nad preponou pravouhlého trojuholníka sa rovná súčtu obsahov štvorcov nad oboma odvesnami.
Úprava alegorických výrazov
Celistvé výrazy
Jednočlen: 5,8x, y,........
Sú to čísla premenné, súčiny a podiely čísel a premenných čísel.
Dvojčleny:-1+x, 3a- 8b,..................
Sú to súčty a rozdiely dvoch jednočlenov.
Trojčleny: 5a+4b-3-mnohočlen
Päť členy:5a-2y+8x-4y+18mnohočlen
Úprava výrazov na súčin
1. Vynímaním pred zátvorkou- jednočlena a dvojčlena
2. Pomocou vzorcov
3. Úprava na súčin pomocou vzorcov
(a+b)2=a2+ 2ab+ b2
(a-b)2=a2- 2ab+ b2
Prvý člen na druhú plus dvakrát prvý člen krát druhý člen na druhú!!!!!!
a2-b2=(a-b).(a+b)
a2+b2 ≠ nedá sa
Kružnica- je množina bodov rovnako vzdialených od pevného bodu(stredu kružnice) k(S,r)
Kruh- je množina bodov, ktoré majú od daného bodu vzdialenosť rovnú alebo menšiu ako polomer. k(S,r)
Tetiva kružnice
Tetiva- je úsečka, ktorá spája 2 body kružnice.
-os tetivy prechádza vždy stredom kružnice.
Vzájomná poloha kružnice a priamky
- Kružnica nemá s priamkou ani jeden spoločný bod.
r- polomer kružnice
v- vzdialenosť priamky od S
ǀSPǀ =v v>r p- nesečnica
Nesečnica- je priamka, ktorá s kružnicou nemá ani jeden spoločný bod.
- Kružnica má s priamkou jeden spoločný bod.
r=v priamka t- dotyčnica t ∩ k € T
Každá dotyčnica ku kružnici je kolmá na polomer.
- Kružnica má s priamkou 2 spoločné body.
r>v p- sečnica
Sečnica- je priamka, ktorá pretína kružnicu v dvoch bodoch.
Vzájomná poloha 2 kružníc
1. Kružnice ležia mimo seba │S1 S2│= c
r1- polomer 1. kružnice
r2- polomer 2. kružnice r1+r2<c
k1∩k2= nedotýkajú sa a ani sa nepretínajú v žiadnom bode
2. Kružnice sa dotýkajú zvonku
r1 + r2=c
k1∩ k2={T}
3. Kružnice majú spoločné 2 body
r1-r2<c<r1+r2
k1∩k2={A,B}
4. Kružnice majú spoločný vnútorný dotyk
r1-r2=c
k1∩k2=T
5. Jedna kružnica leží vo vnútri druhej, S1≠S2, nemajú žiaden dotyk
c<r1-r2
k1∩k2= nedotýkajú sa a ani sa nepretínajú v žiadnom bode
6. Jedna kružnica leží vo vnútri druhej kružnice, nemajú spoločný žiaden bod, S1=S2
C=0
k1∩k2
Kružnica trojuholníka opísaná
Priesečník osí strán trojuholníka je stred kružnice opísanej trojuholníkom!!!!
Kružnica trojuholníka vpísaná
Stredom kružnice vpísanej je priesečník osí vnútorných uhlov trojuholníka!!!!
Dĺžka kružnice = obvod kruhu
o = 2.¶.r ¶ - Ludolfovo číslo ¶=3,14 (približne)
o= ¶.d r=o/2. ¶ ¶=22/7
d= 2.r
Dĺžka kružnicového oblúka
a – dĺžka kružnicového oblúka
α – uhol prislúchajúci kružnicovému oblúku a=(2. ¶.r/ 3600).α
Obsah kruhu
S= ¶. r2
r= s/¶ (odmocnina)
Talesova kružnica
Množina vrcholov všetkých pravých uhlov pravouhlých trojuholníkov zostrojených nad preponou AB je kružnica k a nazýva sa Talesova kružnica.
Talesova kružnica sa používa vtedy, keď chcem z daného bodu zostrojiť dotyčnicu!!!!!!!!!
Ak je v rovnici zlomok, odstránime ho!!!!!!!!!!!!!!!!!!
Vyjadrenie neznámej zo vzorca .
Vzorce upravíme ekvivalentnými úpravami tak, aby neznáma ktorú máme vyjadriť bola na jednej strane a ostatné na druhej.
o = 4. a /: 4
o/4 = a
Slovné úlohy o pohybe
v- rýchlosť ( km/h , m/s...)
t- čas – ako dlho sú na ceste ( h, s...)
s- dráha (km, m..)
- typ: Objekty vychádzajú oproti sebe
s = s1 + s2
s = v1.t1 + v2.t2
2. typ: Objekty vyrážajú z 1 miesta s časovým posunom
Objekty prejdú rovnakú dráhu! ! ! ! !
s1= s2
v1.t1= v2.t2
Nerovnice
Prirodzené čísla ( N) : 1, 2, 3.......
Celé čísla (Z) : 10, - 8, - 12, 5.....
Racionálne čísla (Q) : desatinné čísla, zlomky.....
Iracionálne čísla (I) : odmocniny, mocniny, ¶.....
Reálne čísla (R) :všetky čísla
Znaky nerovnosti:
< - znak ostrej nerovnosti
> - znak ostrej nerovnosti
Znázorňovanie na číselnej osi
Prázdny krúžok- do intervalu nepatrí
Plný krúžok- do intervalu patrí
Keď násobím alebo delím záporným číslom, otáčam znak nerovnosti! ! ! ! !
- Kružnica
- je množina bodov, rovnako vzdialených od stredu kružnice
- Kruh
- je množina bodov, pre ktoré platí
ǀ S X ǀ je menšie alebo sa rovná polomeru
- Os úsečky
- je množina bodov, z ktorých každý má rovnakú vzdialenosť od bodov AB
- Os uhla
- je množina bodov, ktoré majú rovnakú vzdialenosť od ramien uhla
- Priamky a, b – a ǀǀ b
- priamka o, je množina bodov, ktoré majú rovnakú vzdialenosť od obidvoch priamok
- Osí uhlov 2 rôznobežiek
- množiny bodov roviny, rovnako vzdialených od dvoch rôznobežiek AB
Priama úmernosť
Rovnica priamej úmernosti : y = k. x
k –koeficient priamej úmernosti
k > 0
x > 0
Grafom priamej úmernosti je priamka.
Kombinatorika
Náhodné pokusy
Udalosť- jav, ktorý skúmam
Udalosť– istá (východ a západ Slnka, pri hode kockou padne číslo väčšie ako 8,...
– možná (pri hode kockou padne číslo 1- 6 )
– nemožná ( z matematiky dostanem známku 8 )
Pravdepodobnosť
p – označenie pravdepodobnosti
počet priaznivých udalostí ( n)
p= –––––––––––––––––––––––
celkový počet udalostí (N)